Absurdné a nelogické správanie… Vráťme sa však k podstate problému
Na čele slovenskej diplomacie musí stáť politik. V skutočnosti tými najlepšími ministrami zahraničných vecí neboli diplomati. Boli to profesori medzinárodných vzťahov ako Henry Kissinger, historici ako Bronisław Geremek, novinári ako Jiří Dienstbier, ekonómovia ako Andrej Gromyko a Čou En-laj mal dokonca literárne vzdelanie. Zahraničná politika je kráľovská disciplína a vyžaduje si erudovaného politika so štátnickým rozmerom. Zvlášť, ak chce aktívne vstupovať do zabehaných vzťahov a vysvetľovať vlastné zámery. Nemôžeme sa nechať vystrašiť zacyklenou mantrou o prozápadnej orientácii. Ak si to niekto vysvetľuje tak, že nebude klásť nijaký odpor hlúpym nápadom politikov v Berlíne či Paríži, je to absurdné popretie zmyslu existencie vlastnej zahraničnej politiky. (hlavnespravy.sk)